Stanovisko teológov a neznesiteľná šírka reality

Autor: Dominik Harman | 6.2.2015 o 0:11 | Karma článku: 9,10 | Prečítané:  2618x

Pre koho sú viera v Boha a kresťanstvo cudzie pojmy, nech článok ani neotvára. Alebo teda - nehovorte, že som vás nevaroval :) 

Také dačo sa šíri po internete, že „vyhlásenie teológov ku referendu,“ akoby to bolo vyhlásenie všetkých teológov na Slovensku. Nie je, je ich tam zopár, ale veľmi významných a podľa mňa múdrych. (jeden z nich je aj Michal havran, to keby ste sa čudovali, čo robí teologické vyjadrenie na jetotak.sk) Dostal som sa tak do nepríjemnej situácie, kedy musím – nie, chcem – kritizovať ľudí, ktorých si vážim a ktorí sú zrejme oveľa viac Božími mužmi, než som ja. Ale tak, ako verím, že ich vyjadrenie bolo motivované pocitom, že konajú v Božom mene, ani nasledujúce riadky nie sú iné. Máme iný názor. To ale neznamená nenávisť až na smrť.

 

In medias res: Samotné vyhlásenie vychádza z pochybného vnímania reality. Signatári pokladajú referendum za agresívne vnucovanie etických noriem celej spoločnosti a hovoria, že evanjelium sa musí predkladať „zdola“ (v duchu židovskej tradície) a nie „zhora“ (v duchu antickej tradície). S týmto názorom môžeme polemizovať, ale v tomto prípade to ani nie je potrebné. Realita je totiž taká, že toto referendum nie je vnucovanie etických noriem per se, je to akcia vynútená inou – a síce práve presadzovaním etických noriem, ktoré idú proti Kristovmu evanjeliu a sú presadzované „zhora“ – ESĽP, EÚ a legislatíva štátov, kde bola „lgbt agenda“[1] prijatá pod záštitou ďalšej generácie ľudských práv. V skutočnosti aj v týchto krajinách išlo a agendu menšiny, agresívne pretláčanú do legislatívnych kruhov.

 

V onom stanovisku sa volá po celospoločenskej diskusii a ignoruje sa fakt, že takáto diskusia ani v iných krajinách často neprebehla a napriek tomu je proti-evanjeliová agenda už prijatá a robí zlobu. Preto mi príde týmito teológmi navrhované riešenie ako naivno-alibistické - „nerobme to zhora, je to kontraproduktivne, poďme o tom diskutovať a nevyvíjajme žiadnu politickú aktivitu.“ - no ale hold, dnešná spoločnosť je politickou spoločnosťou a preto musíme aj my kresťania byť v tomto politickom priestore viditeľní. Samozrejme, nie som šťastný z toho, akým spôsobom sme viditeľní práve teraz, nie som šťastný z komunikácie Aliancie, ani z iných hlúpych vyjadrení, ktoré rozdúchavajú vášne a útočia na prvú signálnu sústavu. Nie som šťastný ani z bláznivého falošného suseda, ani z iných podobných vyjadrení.  To ale nie je dôvod na neúčasť v referende. Je to také smutno-smiešne, ale obraz nás, kresťanov, je aj tak už posratý a svojou neúčasťou ho ani zamak nezlepšíme. A stále platí to staré známe: môžeme si za to sami.


„Referendum je misijne kontraproduktívne.“ – opäť, môže sa to tak zdať, pretože určite vo veľa ľuďoch toto obdobie prehĺbilo ich zatvrdenosť voči cirkvi a Božiemu volaniu. Lenže môže sa jednať aj o mylný mediálny obraz – nevieme totiž, koľkým ľuďom táto situácia otvorila brány ku viere, Bohu, či aspoň k premýšľaniu o týchto otázkach a som presvedčený, že aj túto situáciu využíva Duch Svätý na pôsobenie medzi nami. Napriek tomu, ako mu to my, ľudia, svojou hlúposťou sťažujeme (hádam, že už si za tie tisíce rokov zvykol).


Sme kresťania. Veríme, že nám bola zjavená Pravda o tomto svete a že osud tejto zeme leží najmä na našich pleciach a závisí na našej (ne)činnosti. V kombinácii s našou hriešnosťou sa potom niet čo čudovať, že toho veľa poserieme. Skutočne, dejiny nás, Kristovcov, sú najmä smutnými dejinami našich vlastných zlyhaní. Ale zároveň sú aj dejinami neustáleho obnovovania sa skrze Ducha Svätého a situácia dneška – referendového dneška – nie je výnimkou. Tak ako v každom inom okamihu našej existencie sa tu miesi naše hriešne zlyhanie a opätovné obrodenie Božou milosťou.

Vyjadrenie týchto múdrych ľudí podľa mňa nepostihuje realitu v celej jej šírke, hoci ich najlepšie záujmy vôbec nespochybňujem. „Rany spoločnosti nemôže zaceliť strach a nenávisť, píšu.“ A ja súhlasím. Každý z nás súhlasí. A nejakým zázračným spôsobom súhlasí aj naše „kolektívne vedomie.“ No napriek tomu je nenávisti veľa. Odpoveď? Poznáme – naša nedokonalosť. No nie spoločnosti, nie Božieho diela ako takého. Nenávisť v skutočnosti šíria jednotlivci (aj farári a kňazi, áno, tí často najhorlivejšie) na oboch stranách barikády.

Netreba zabúdať, že naše životy sa referendom nekončia. Nekončí sa ani náš Sizyfovský údel na tomto svete, nekončí sa vôbec nič. Pripravme sa teda na deň po referende a buďme pripravení si svoj pošramotený obraz napraviť – každodennou, intenzívnou prácou tam, kde sa práve nachádzame.

 

 

[1] áno, ten pojem je trochu zavádzajúci a tiež realitu vo svojej šírke nepostihuje. Vo verejnej diskusii je však na oboch stranách často používaný, tak si ho dovoľujem uviesť namiesto taxonomického výpočtu všetkých legislatívnych úprav, ktoré ten pojem chce označovať

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?