Konzervatívny denník je neúspešný ešte skôr, ako začal

Autor: Dominik Harman | 15.4.2015 o 20:12 | (upravené 15.4.2015 o 23:22) Karma článku: 5,31 | Prečítané:  1715x

Pred ľuďmi z Postoyu klobúk dole za ich prácu, no obávam sa, že Konzervatívny denník bude neúspešný projekt. Napriek tomu, že takýto produkt na trhu zúfalo chýba.

Obsah, ľudia, načasovanie. 

Pred pár mesiacmi sa spustila N-ová éra - ľudia zo SMEčka, všetko prominentní novinári a komentátori, sa zbalili a odišli a v podstate na zelenej lúke začali pracovať na svojom vlastnom produkte. S víziou, že pôjde o najkvalitnejší produkt na trhu.

 

Chalani z Postoya, sa teraz pokúšajú o čosi podobné, spoliehajúc sa na prvý pohľad na to isté, na čo sa spoliehali Nkári - že ich doterajší fanúšikovia ocenia kvalitu a budú si ochotní aj priplatiť. V poriadku, napriek tomu, že redakcia Postoy.sk nepatrí medzi prominentných redaktorov či komentátorov, dopyt po Konzervatívnom denníku by bol. Lenže v skutočnosti „K“ vôbec nerobí to, čo „N.“

Nkári od počiatku nasadili do hry ťažké, prvotriedne kalibre. Možno by si vystačili aj s étosom „nezávislých spravodlivých žurnalistov,“ a so značkami ako Shooty alebo Karol Sudor, ale išli ďalej. Už 11. novembra vydali článok, v ktorom predstavili prominentných členov redakčnej rady: Bútoru, Šimečku, Kaščáka a Hunčíka. Všetko rešpektované mená s veľkým spoločenským výtlakom.

Napriek tomu, že ich web fungoval len v provizóriu a nikto poriadne nevedel, kam sa tento projekt bude uberať, stránka produkovala vlastný obsah. Nepamätám si celkom presne kto všetko sa oň staral. V pamäti mi utkvela napríklad Monika Tódová, ktorá aj v čase provizória produkovala zaujímavé materiály.

Spoločenský výtlak sa stupňoval. Do redakčnej rady pribudol Martinus Meško, vyšlo prvé tlačené vydanie ku 17. novembru, ktoré sa veselo distribuovalo po celom Slovensku a pomaly ale isto  nastával onen povestný „efekt snehovej gule.“

Mesiac a sedem dní po zverejnení prvých mien redakčnej rady prišlo vytúžené „YES!“ Do Projektu N vstúpili páni z Esetu. Ambiciózny a chvályhodný, no neistý N-projekt sa týmto stabilizoval a z nejasných nádejí sa stala realita. Prvé skutočné víťazstvo bolo na svete a nové spravodajské médium bolo definitívne pripravené na ostrý štart.

Hrať to na emócie už nestačí. Túto šancu Konzervatívny denník síce spočiatku využil, no nedokázal ju dotiahnuť do konca

 

Som ku Postoyu trochu neférový. Jednak Eset je len jeden a hoci dobrákov je možno na Slovensku dosť, bohatých dobrákov je menej a bohatých dobrákov s konzervatívnym cítením už dupľom (nie, Zvolenský na účte voľný milión nemá a aj keby mal, tak by celý svet opäť len frflal, že zase RKC niečo sponzoruje).

Ak niekto očakával, že Postoy vyzbiera za mesiac milión eur, tak dnešok je preňho krutým zobudením sa z nereálneho sna. Ja sa len obávam, že Lukáš Melicher and spol. nevyzbierajú ani tých 80 000, a že teda 80 tisíc eur je na vybudovanie kvalitnej redakcie sakra málo.

Postoy v skutočnosti totiž vyzbieral ešte menej, ako sa zdá. Pomerne veľká čiastka z vyzbieraných 45-tisíc eur tvorí ich vlastné rezervy, a nie príspevky od darcov. A keď prihliadneme na to, že „referendová bublina“ už zrejme definitívne spľasla, tak zistíme, že prílev nových donorov, ktorí by cítili zúrivú potrebu „potrestať“ liberálne SMEčká a Nká slepým investovaním do čohokoľvek, čo sa nazve Konzervatívny denník, zákonite klesá.

Za pravdu mi opäť dáva realita. Pôvodnú verziu tohto textu som napísal začiatkom marca. Odvtedy sme o Konzervatívnom denníku nepočuli nijaké novinky. A hoci som si istý, že sa odvtedy ku hranici 80-tisíc eur posunuli bližšie, slider na stránke sa aktualizovať neunúvali. Stále tam svieti rovnaká hodnota - 45 XXX eur, rovnaké texty, rovnaký vizuál. Nič sa nikam neposúva, aspoň nie navonok.

Pre porovnanie: „Za prvý mesiac si digitálne alebo tlačené predplatné Projektu N objednalo vyše tritisíc ľudí. Vydavateľstvu to doteraz prinieslo tržby 187-tisíc eur,“ píšu v Nku 7. decembra. V dobe, kedy ešte vôbec nebolo jasné, ako bude výsledný produkt vyzerať. Nejde pritom ani tak o vyzbieranú sumu ako o počet zapojených ľudí. Tristo a tritisíc, to už je veru rozdiel, čo do veľkosti „tvrdého jadra.“

Hrať to na emócie už nestačí. Túto šancu Konzervatívny denník síce spočiatku využil, no nedokázal ju dotiahnuť do konca. Dôvod? Zrejme jednak neochota či nemožnosť riskovať – prestať pracovať na iných projektoch a dni a noci stráviť nad „konzervatívnym start-upom.“ Z toho vyplýva pracovná vyťaženosť : práca na K-denníku je pre ľudí z Postoya dobrovoľníckou aktivitou, ktorú robia namiesto voľného času po večeroch, za čo im patrí uznanie. Na raketový štart to ale nestačilo.

Ak sa Postoy nerozhýbe, môže čoskoro o sľubnú značku prísť

 

Na Slovensku sú ľudia – a nie je ich málo – ktorí zúfalo túžia po ďalšom konzervatívnom médiu a budú ho podporovať, nech bude vyzerať akokoľvek zle a nech príde akokoľvek neskoro. Lepšie povedané, postavia sa za čokoľvek, čo si dá nálepku „konzervatívny“ (Dúfam, že to bude platiť aj pre môj blog, číslo účtu je 2914623529/1100 :-D). Pokiaľ túto značku nevybuduje dostatočne rýchlo Postoy, dieru na trhu zaplní niekto iný, potenciálne s oveľa horšou kvalitou.

Prvé lastovičky tohto preberania značky sú už na svete, dnes pribudol Križiakov Konzervatívny Výber. Tento trend bude len pokračovať. Nebudeme si klamať, aj môj blog sa volá tak, ako sa volá, pretože je to v súčasnosti sexy označenie, ktoré bolo napriek očakávaniam aj koncom februára  medzi voľnými doménami.

Pre ďalších záujemcov odporúčam napríklad domény: www.somkonzervativny.sk, www.konzervativneslovensko.sk alebo www.konzervativnyblog.sk alebo mnohé iné :) :)

Práve veľký dopyt po konzervatívne ladenom spravodajstve, kde ľudia nedávajú dôraz na kvalitu, nechcene spôsobuje, že konzervatívci – ktorí sú ešte nedajbože kresťania – sú pomaly ale isto vnímaní ako jednoliata masa debilných Putinových prisluhovačov. Dieru na trhu totiž zapĺňajú pochybné stránky, z ktorých viaceré sú na zozname šíriteľov proruskej propagandy.

Komu pri prečítaní tejto vety zhorkla žlč a na perách má nahnevaný výkrik: „a čo hnusná proamerická propaganda?!“ tomu radím, aby si prečítal skutočný príbeh o tom, ako sa proruská propaganda skutočne cielene vytvára. Áno, na stránke hnusného liberálneho Nka.

Lenže konzervativizmus, to nie je slepé podporovanie Putina a jeho akože konzervatívnych postojov. Každý rozumný človek, či už konzervatívec, liberál, alebo hoci aj komunista musí dnes v Putinovi vidieť chladného imperialistického vodcu z konca 18. storočia a nie relevantný zdroj konzervatívne mysliaceho človeka.

Konzervativizmus, to je plejáda inšpiratívnych myšlienok. Konzervativizmus, to je opatrný, no optimistický náhľad na svet. Dnes zaiste prežívame krízu konzervativizmu po celom svete vrátane Slovenka. O to viac zúfalo potrebujeme kvalitnú konzervatívnu žurnalistiku, kvalitných konzervatívcov v štátnej správe, v biznise, na školách a v treťom sektore.

Postoy, pre mňa zatiaľ jediné relevantné konzervatívne médium, nesie na svojich pleciach veľkú spoločenskú zodpovednosť. Ohlásením snahy založiť Konzervatívny denník ma potešili a držím im palce. Práve preto vznikol tento článok – ako skromný (i keď budem iste obvinený z bezbrehej arogancie) pokus o zdvihnutý varovný prst. Čas je totiž vzácny, naše emócie nestále a chuť po „konzervatívnom“ veľká. Dajme si pozor, aby sme ju neukojili lacnými rozprávkami.

Konzervatívnemu denníku zdar!

 

Článok bol pôvodne publikovaný na novom blogu Konzervatívec

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?