Úprimne? Neviem toho o Václavovi Havlovi veľa. No dnes som nemal vyhrnuté nohavice „iba" kvôli jednému človeku. Mal som ich vyhrnuté kvôli tomu, čo pre mňa Havel symbolizuje - kvôli disidentom za bývalého režimu, ktorí symbolizujú jeho ukrutnosť a zvrátenosť. Kvôli nenápadným hrdinom, vyše 70 000 ľuďom, ktorí boli za bývalého režimu za svoje postoje, vieru či postavenie perzekvovaní, no o väčšine z nich dodnes nikto okrem najbližších nevie. Mal som nohavice vyhrnuté kvôli tomu, že doteraz naivne verím, že Pravda a Láska musí zvíťaziť nad lžou a nenávisťou. Mal som nohavice vyhrnuté kvôli tomu, že verím, že odkaz 17. Novembra ešte nevyprchal. Mal som nohavice vyhrnuté kvôli tomu, že napriek Gašparovičovi, Ficovi, Ondekovi, Macejkovej, Harabinovi, Trnkovi, Dzurindovi a iným som nestratil nádej v slušné a čestné Slovensko.
Moje vyhrnuté nohavice dnes reprezentovali nádej, no aj odhodlanie. Odhodlanie byť dobrým a snaživým v naprávaní krívd, ktoré pácham ja sám, a ktoré páchajú iní.